Nikdy by ste neverili tomu, ako si človek dokáže dokonale oddýchnuť, keď robí niečo, čo ho naozaj baví. Je to, ako keby ste boli aktívni aj pri oddychu. Skutočne som nezažil nič obohacujúcejšie, ako oddychovať pri mojej obľúbenej činnosti. Aj keď je možno konkrétna činnosť namáhavá. Keď sa rozhodnete počas oddychu vykonávať nejakú aktivitu, je dôležité, aby vám robila radosť. Ak vám radosť nerobí, dalo by sa povedať, že si to skutočne veľmi sťažujete. Pretože nie je nič horšie, ako keď sa musíte do niečoho nútiť. Pre mňa bolo vždy najlepšou aktivitou chodenie na ryby.
Je fajn, keď si nájdete aktivitu, ktorú robíte už od detstva a necháte ju, nech vás sprevádza úplne celým životom. O to viac, keď sa to nestalo len obyčajnou rutinou.
Rybárčeniu ma naučil môj otec. Pamätám si, že som ako malý spočiatku veľmi nenávidel, keď ma so sebou zobral na rybačku. Spájalo sa mi to len so skorým vstávaním a s tým, že som musel celý čas len potichu sedieť a nevydať ani hláska. Bolo to pre mňa skutočné utrpenie, pretože som bol chlapec, ktorý bol naozaj plný energie a nevedel som, čo skôr robiť. Jedného dňa som však vstal sám, prichystal som nám kaprove udice a čakal som ho nachystaný pri dverách. Otec sa na mňa len usmial a nič nepovedal.
Vtedy už vedel, že sa mi táto činnosť zapáčila a že ju budem robiť aj sám, keď vyrastiem. Nemýlil sa. Rybárčenie ma odvtedy sprevádzalo skutočne celým životom.
Najlepšie na tom je, že si môžem vybrať štýl rybárčenia, na aký mám v tej konkrétnej chvíli chuť. Keď som chcel byť aktívny, vybral som sa na lovenie dravých rýb a celý deň som len skákal zo stoličky. Ale keď som chcel mať pokoj a túžil som si trochu oddýchnuť, iba som sa posadil na kraj rybníka a čakal som či vôbec niečo ulovím. Bol to môj relax, moja pohoda a to bolo niečo, čo som miloval a viem, že aj milovať budem.