Keď som bol malý, mal som jeden veľký sen. Asi nie je ničím zaujímavý a stavím sa, že takýto sen malo už skutočne veľmi veľa chlapcov. No napriek tomu som o tom vždy sníval a vedel som, že ani nikdy neprestanem, dokým si ten svoj sen nesplním. Aj keď je neoriginálny a pre mnohých ľudí by bol možno aj veľmi smiešny, ja som jednoducho vždy túžil po tom, aby som mal auto. Vodičák som si urobil ľavou zadnou a vtedy som začal na auto šetriť. Zistil som však jednu vec. A to, že ja auto vlastne ani nepotrebujem. Aj keď som si naň stále šetril, medzitým som sa oženil a každý chlap vie, že vtedy už začínajú celkom iné starosti. Zrazu som mal ženu a zrazu som mal deti, ktoré som chcel spraviť šťastné. A to nejde bez toho, že by ste niečo neobetovali.
Ja som teda obetoval svoj vlastný sen. Na úkor mojej rodiny, ktorú som nadovšetko miloval a chcel som, aby bola šťastná a spokojná. Myslel som na to, že mám predsa ešte celý svoj život pred sebou a že si svoj sen predsa raz vyplním a nemusím sa tým vôbec zaoberať. Aj keď sa mi snívalo o krásnom vozidle, na ktorom sa prevážam po kopcoch.
Vedel som však, že moja rodina by bola spokojnejšia a oveľa šťastnejšia, keby sme aj niekde chodili. Manželka mala s jazdou v autobuse dosť veľké problémy, takže sme sa veľmi na výlety nedostali. Vedel som, že keď ich chcem niekam zobrať, musím si to auto aspoň požičať. Našťastie v dnešnej dobe existuje veľmi veľa firiem, kde požičanie auta nie je absolútne žiadny problém. Nemusel som obťažovať mojich kamarátov, jednoducho som tam zavolal a potom som už len doma oznámil, že ideme na výlet. Boli skutočne nadšení. Najlepšie na tom bolo, že počas týždňa, čo som mal auto požičané som si uvedomil, že toto mi skutočne stačí. Tak prečo by som sa mal trápiť kvôli nesplnenému snu? Toto je oveľa viac.