V ponovembrovom období nám začal počet vysokých škôl narastať geometrickým radom. Nikto ma nepresvedčí, že sa tým zvýšila kvalita školstva. Podľa môjho názoru to nie je možné hneď z týchto dôvodov:

katefra

  • Nestúpol nám odrazu počet nadaných študentov, ktorí sú odrazu schopní absolvovať vysokú školu
  • Nestúpol nám ale ani počet vynikajúcich pedagógov- odborníkov, ktorí môžu zabezpečiť kvalitné vzdelávanie

Nie je tajomstvom množstvo tzv. putujúcich profesorov. Škola totiž, aby mohla otvoriť určitý odbor, musí deklarovať na papieri aj potrebné odborné zázemie. Tak si zaplatí profesora z inej školy a tvári sa, že je všetko v poriadku. Mnohokrát sú to už starčekovia, ktorí dávno mali sedieť doma na dôchodku. Zaujímavá pre verejnosť by zaiste bola štatistika presluhujúcich vyučujúcich, teda tých, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek, ale sedia ešte v škole. Je aj zákon, ktorí im to umožňuje. Necítia sa unavení ? Asi nie- asi celý život nepodávali dostatočný výkon. Česť samozrejme výnimkám. Pracujúci sa nevie dôchodku dočkať- vysokoškolský učiteľ nevie odísť. Čím to asi bude ?
Nehovorím a tom, že by nemohli na pár hodín deduškovia prísť a poradiť mladším kolegom. Ale nikto ma nepresvedčí, že vládzu pracovať tak ako ľudia v strednom veku!
promoce

Akú hodnotu má potom vysokoškolské vzdelanie ? No presne takú, akú kvalitu má súčasná úroveň vysokých škôl.
Máme veľa žiakov, máme veľa nepotrebných odborov. Čuduj sa potom svete, že nám vysokoškoláci plnia úrady práce!
V porovnaní so svetom naše vysoké školy majú nelichotivé štatistické umiestnenia na chvoste.
Čo teda dosiahneme súčasným vysokoškolským vzdelaním?-. Aby sme neboli iba kritickými tak :

  • Rozhľad
  • Orientáciu v odbore
  • Predlženie študentského života
  • Základňu pre ďalšie štúdium

Všetko v závislosti od typu školy.

Posted in Nezařazené